hard-core.sk

“Držte sa kurva, držte sa do piči!” Také mali byť posledné Pištove slová, ktoré by povedal na tejto planéte, keď 22. januára v skorých ranných hodinách na zľadovatenej diaľnici dostala dodávka ČADu šmyk a takmer ju vyhodilo z cesty. Neboli. Asi im je súdené nahrať ďalšie také kvalitné albumy, akým je Ťažký kov, a odohrať ešte veľa podobne peckových koncertov, ako 13. novembra v Oblude. Golfisti a piče z Polusu, netešte sa, skaza bude obchádzať krajinu ešte kurva dlho!

 

Aké sú vaše dojmy z novej dosky Ťažký kov? Čo je na ňom iné oproti predchádzajúcim albumom?

Valér: Podľa mňa je oveľa prepracovanejší, snažili sme sa ho spraviť nadupaným a agresívnym, skladby sme po hudobnej stránke robili inak ako obvykle, napríklad, že sme ich začínali od bicích, aby tam bol ten “ťah na bránu“. Zvukom je tiež iný, lebo mixovaný bol tentokrát v Amerike.

Prečo ste sa rozhodli mixovať a mastrovať album v Amerike?

Valér: Došlo k tomu tak, že sme furt neboli spokojní s tým, čo sme tu nahrali a tak som hľadal na internete, kde nahrávajú kapely, ktoré sa mne páčia, písal tým štúdiám. Ľudia z Mana Studio boli ústretoví, páčila sa im naša muzika. Dohodli sme ceny a išli sme na vec.

Vedel by si mi povedať, ako tvorca obalu, čo to má predstavovať?

Valér: Dlho sme nevedeli, čo dáme na obal, aj keď názov sme mali už vymyslený. Keď sme hocikomu spomenuli názov Ťažký kov, každý si pod tým predstavoval kladivo, sekery, nákovy, ale to mi prišlo príliš prvoplánové. Potom ale Pišta doniesol text ku pesničke Zombie Masaker, kde sa spieva „čierny zvon bije, idú zombie“, kde ma hneď napadlo, že zvon je tiež vlastne ťažký kov a celé to vlastne symbolizuje našu tvorbu, ktorá rovnako ako zvon vychádza zvnútra a robí čo najväčší hluk.

Z čoho je tá socha vyrobená?

Valér: Prevažne z plastelíny, vlasy sú reálne vlasy môjho brata, zvon je kovový, konštrukcia, ktorá ho drží, je z dreva.

Vyjde album aj na vinyle?

Valér: Áno, už vyšiel. Bol to nápad jedného kamoša, ktorý trval na tom, aby Ťažký kov vyšiel aj  na vinyle. Vydáva to vydavateľstvo My Sleeping Cat, cez ktoré bude distribuované v Čechách, u nás ho budeme distribuovať my. Josipovi touto cestou ďakujeme.

Nie je podľa vás vinyl tak trochu už mŕtvy zabudnutý nosič, v tejto dobe empétrojek? Má to zmysel?

Pišta: Ono to mŕtvy nosič určite nie je, ale je na ňom strašne na kokot to, že je na výrobu drahý jak sviňa. Hovorí sa, že netreba podporovať konzum, ale práve ten vinyl je taká elitárska záležitosť – my sme toho Joža, čo nám to vydáva, varovali, že neblázni, jebneš do toho 2000 € a čo potom? Dojdeš o tie prachy, čo si si šetril. Môžeš ich investovať radšej do rodiny. Ale on hovoril, že to riskne, že to bude vklad do scény. Takže tam ani nejde o to, či je to mŕtvy nosič alebo nie. Je to skôr o tej solidarite, že chcem podporiť kapelu. Ale určite to má zmysel. Možno pre Rage Against the Machine to má väčší zmysel ako pre nás, ale má, hehehe.

V ktorých slovenských kluboch sa vám najlepšie hrá?

Valér: Je ich veľa, najlepšie koncerty, čo sme mali, boli v Oblude, Randali, v Colloseu v Košiciach…

Pišta: V Colloseu je to napiču, je to síce dobrý klub, ale raz nás tam zrušili po dlhých hodinách jebania sa tam, nás vypli po desiatich minútach hrania a ešte sa na nás kokot zvukár mračil, ja mu to nemám za zlé, ale tiež sa nemusel tváriť ako úplný pako. Ale chápeš, potom sme sa jak úplní kokoti jebali osem hodín domov, len preto, aby sme 10 minút na napiču zvuku hrali v Košiciach. To bolo vyslovene trápne.

Robil to kamoš Adrik a potom to vyzeralo, že je to jeho vina. Ale on sa zachoval najférovejšie jak sa mohol. Napriek tomu, že sme v podstate neodohrali nič, tak nám vyplatil cesťák. Za to mu patrí najväčší rešpekt.

Vedeli by ste mi za tú svoju éru povedať pár koncertov, ktoré vám fakt utkveli v pamäti?

Pišta: Úplne medzi naj top koncerty patril koncert vo Vranove v garáži u kapely Roxor, kam zavolali kamošov a všetkým ľuďom tam proste tepalo srdce jedným tepom. To sa mi páči aj na Oblude, kde to funguje rovnako, kde nie je rozdieľ medzi kapelou a fanúšikom, ale sú tu všetci kamoši.

Basia: V Liptovskom Mikuláši, tam keď sme prišli, tak mali ľudia povyrábané zbrane z kartónu, a ešte keď sem hrali v Námestove, tak nám jeden kamoš vyrobil budzogáň, čo bolo veľmi milé, že na nás niekto myslí. Ale všade sú dobré koncerty, aj dnes bol veľmi dobrý.

Valér: V poslednej dobe, keď hrávame na Morave a v Čechách, bývajú tam samé dobré koncerty. Jeden mi utkvel v pamäti, v country klube niekde v Čechách, kde sa strhlo také pogo, že ľudia sa tam točili dookola a jeden odtiaľ vyletel odstredivou silou a tak mi najebal do bicích, že mi polovica sady odletela.

Ako vníma vašu hudbu vaše okolie, ktoré nie je zaangažované v scéne? Teda rodina, kamoši, kolegovia…

Basia: Mame sa páčia texty, tá nás úplne podporuje, tatko tiež, veď nás počúvajú, lebo máme skúšobňu doma. Známym to nepúšťam, ani kamoškám. Tí to trochu nechápu.

Pišta: Mnohí moji známi tomu nerozumejú, to je jedna základná vec. Oni si myslia, že to nejako nejde dokopy s normálnym ľudským životom, že je to nejaká blbosť. Ani ich to neláka, oni prsknú do galot a je po celom uvažovaní nad mojimi koníčkami.

Valér: Ja úplne to isté, v robote som síce rozdal cdčka a všetci z toho boli šťastní, ale jeden kolega to presne vystihol, a síce že sa mu páčia texty ale hudbe vôbec nerozumie.

Datra v minulom rozhovore spomínal, že proti festivalu Pohoda nemá nič, len mu prekáža neonacistická sbska. Vy ste tam hrali ako Vandali v roku 2010 aj teraz na zimnej Pohode, vám tam tí neonacisti neprekážali? Ako ste na tom vy s Pohodu?

Valér: My sme spoznali Miša Kaščáka, ktorý hovoril, že začal robiť ten festival preto, lebo mu tu chýba nejaký festival, ktorý vychádza z lásky k ľuďom a k muzike, čiže je postavený na úplne iných hodnotách, a je to tam skutočne cítiť.

Pišta: So žiadnymi prejavmi neonacizmu som sa na Pohode nikdy nestretol. Je pravdou, že v SBSkách pracuje mnoho podivných indivíduí, ale nezdá sa mi, že 30 000 ľudí, ktorí prichádzajú na Pohodu, že títo všetci sú „nazi friedly“. Alebo že by boli „nazi friendly“ taký Štefan Hríb, Václav Havel, Fedor Gál a mnoho hudobných skupín zo sveta, ktoré sú zložené z černošských muzikantov. Pohoda je najlepší festival na Slovensku. Je to festival, kde nedostaneš na papuľu. Je to festival, kde sa zabavíš, aj keď ťa ani jedna z kapiel nezaujíma. Hrať na Pohode bolo a je pre nás veľkou cťou!

Aká je crustová scéna na Slovensku?

Pišta: Tak ja to ani ako crustovú scénu moc nevnímam, ja to skôr beriem všetko ako punkovú scénu, ale čo sa týka crustu, mám rád Roxor a Beton, a potom tie staršie veci ako Avgrund alebo Rovnou chodbou.

Inak crust majú ľudia celkom v piči, lebo je to jak verklík, furt dookola to isté, ale sú také vlny, keď sa na to nabalí viac ľudí, potom menej. Tak nevyrábame tu ani Volvo, tak ani crust tu nemôže byť taký, ako vo Švédsku.

Ale keď sme hrali vo Švédsku, sme si mysleli, že hráme taký ten pravý švédsky crust a oni na nás kukali, že či nám nedrbe, že to je predpotopné, že to tam hrali ich dedovia. To je ako keby sem prišli nejakí Ukrajinci a hrali pesničky od Pala Hammela zo sedemdesiatych rokov a kričali že „Toto je Slovensko! Slovenská scéna!“ Tiež by to bolo divné. Preto sme sa odklonili od toho klasického crustového smerovania do takého jursko-podhradsko-karpatského.

Ako ste prišli s nápadom založiť Vandalov, teda váš druhý hudobný projekt?

Pišta: ČAD fungoval od roku 1994, neskôr odišiel basák, nahradila ho Baška, potom odišiel bubeník, nahradil ho Valér a ja som mal plnú riť rôznych melodických nápadov a srandovných textov, že by to bola sranda len tak z piči to nahrať. Tak sme to nahrali, začali nás volať na koncerty, nahrali sme druhý album, inak obidva boli podľa mňa také divné, ale ľudia nás volali ďalej. Potom sme nahrali tretí album, na ktorom sme si fakt dali záležať, hlavne Baška s Valérom do mňa jebali, aby to bolo poriadne. Čiže Vandali vznikli kvôli pretlaku nápadov, keďže my sme takí tvoriví.

Vedeli by ste mi povedať, aký je pre vás rozdiel medzi Vandalmi a ČADom?

Pišta: ČAD je veľká agresia a nespútanosť, kým Vandali sú ako taká pribrzdená lokomotíva, kde sa musí človek krotiť, ale je tam viacej radosti. To máš ako na sánkach, že ČAD je, keď zdvihneš nohy a jebeš to hlava-nehlava dolu kopcom, Vandali sú, keď spomaľuješ, a ide ti sneh aj za gate, že je to také studené a srandovné.

Basia: ČAD je na koncerte dobrý, aj keď dojde len pár ľudí, taký živý a nasraný. Ale obidve kapely sú dobré, ťažko sa to porovnáva. Venujeme sa obidvom rovnako.

Valér: ČAD bol moja srdcovka, aj keď nie úplne od začiatku, ale baví ma to hrať, lebo je to celé také drsnejšie, aj muzika aj to dianie na koncertoch. Vandali sú ako keby filter ČADu a je to pre mňa výzva, hrať iný štýl. Myslím si, že nám to aj pomáha, že robíme jeden rok viacej jednu kapelu, ďalší tú druhú, že sa snažíme každý rok vydať album, raz jednej a raz druhej kapele.

Čiže 2012 bude rok Vandala. Neplánujete aj nejaký tretí projekt?

Basia: Brácho má veľa nápadov, ale to už by sme nestíhali nacvičiť, zas to nechceme flákať.

Valér: Mali sme vymyslené aj dve kapely, ale na to už fakt nemáme čas.

Ako často sa stretávate kvôli hudbe?

Basia: Dvakrát do týždňa cvičíme a cez víkendy hrávame. Čiže štyrikrát do týždňa len kvôli hudbe, plus keď ešte ideme spolu niekam na koncert alebo niekam inam.

Budete mať nejaký klip aj k ČADu, niečo podobné ako ste nedávno vypustili ku pesničke Invázia od Vandalov?

Valér: Nápadov je dosť, ale klip som robil skoro počas celého vývoja ČADovského albumu, čo si teraz už neviem predstaviť, keď-tak by sme to museli nejako rýchlo zmáknuť. Malo by niečo vzniknúť, ale nehovorím, že vznikne, lebo sa mi to potom nepodarí.

Na konci spomínaného klipu tá raketa napáli do Randal clubu, aký máte vy vzťah s Randalom? Ste s ním v pohode?

Valér: My sme s Randalom úplne v pohode, pretože Juro, kamoš, čo robí celý ten klub, je jediný človek, čo nám kedy niečo daroval a nechcel za to nič naspäť. Hocikedy, keď je plný koncert, tak nás pustí dnu, je voči nám dosť ústretový, aj krsty vandalovských albumov, čo sme tam robili, boli vždy super. Celý Randal robí s láskou a tak je to super.

Basia, prečo je v scéne tak málo aktívnych žien ako ty? Baby nezaujíma takáto alternatívna muzika?

Basia: Asi ich to nezaujíma. Ani jednu z mojich kamošiek to nezaujíma. Ich to nebaví, možno sa toho aj trochu boja, ale to asi len preto, že to nepoznajú. Nevyrastali na tom ako ja. Ja to počúvam od mala, tak sa tomu nedalo vyhnúť.

Aké sú podľa vás dôvody toho, že vaše obidve kapely počúva celkom dosť ľudí a že aj Vandali aj ČAD sú na Slovensku celkom známi?

Basia: Podľa mňa je to tým, že máme texty po slovensky a že sme celkom zohratí.

Valér: Keď si donesieme bedne, bubny, gitary, nepotrebujeme nič viac, aby to dobre znelo, že to proste ide aj bez ozvučenia. Veľa kapiel potrebuje na to, aby im dobre išiel zvuk, rôzne efektovačky, ktoré my nepotrebujeme.

Kto u vás tvorí texty?

Basia: Vymýšľa ich hlavne Pišta, ale sem tam sa nás pýta na nejaké nápady a podnety.

Valér: My sa úplné texty dozvedáme až v štúdiu. Pišta to tam na nás celé vybalí a my len kukáme.

Líši sa samotný proces nahrávania albumu od Vandalov a od ČADu?

Valér: Bicie nie, to je úplne to isté, basa asi tiež žiadna zmena, ale u Vandalov sa Pišta oveľa viac trápi so spevom, kde sa s ním dlhšie sere, aby to nebolo falošne a aby mu bolo viacej rozumieť. Tam ako keby potrebuje deň naviac.

Plánujete nejaké turné v budúcnosti? Napríklad niekam do zahraničia?

Valér: Do zahraničia asi nie, možno do Čiech, ale mali sme nápad na také slovenské unity turné, že by sme išli šnúru kapely z rôznych miest, a vždy tá kapela, ktorá by bola v tom meste doma, by tam organizovala koncert. Čo z toho bude, uvidíme.

Na ktoré vaše songy sa ľudia najviac bavia?

Basia: Z Vandalov asi Číro, ČAD Rabovačka a Mercedes.

Neplánovali ste spraviť nejaký most medzi Vandalmi a ČADom? Či už nejaký koncert, splitko alebo niečo také? Proste pretnúť obe kapely v jednom bode?

Valér: Tie dvojité koncerty sme už skúšali, ale tam bol jeden problém, a síce že sa ľudia bavili iba na jednu kapelu, čo bolo na hovno. Odvtedy také koncerty nerobíme a snažíme sa to oddeliť.

Nechceli ste skúsiť niekedy otočiť kabát, že na nejakom veľkom koncerte, napríklad teraz na zimnej Pohode, kde ste mali hrať ako Vandali, dojsť na pódium a zahrať ako ČAD? Či to by vás po 10 sekundách vypli?

Valér: Vypnúť by nás asi nevypli, ale tam chodí úplne iná sorta ľudí, ktorá moc nepočúva rockové a metalové kapely.

Basia: Nemalo by to moc zmysel, lebo tým ľuďom taká hudba veľa nehovorí.

Čo by ste chceli odkázať všetkým slovenským punkáčom a všetkým vašim fanúšikom?

Buďte zdraví a radostní. A keď už nebudete mať do čoho pichnúť, príďte na koncert kurvadrát!!!

A tebe chlape veľká vďaka za rozhovor. Nech ťa nadšenie neopúšťa.

 

Diky ČADu za všetko, čo robia pre slovenskú punkovú scénu. Budúci rozhovor bude s Ivanom, spevákom českej hardcore kapely Flowers For Whores, zatiaľ sleduj web a rob reklamu hard-core.sk!
Pre viac info, merch, termíny koncertov a iných sprostostí, sleduj tieto stránky:

http://www.vandali.sk/
http://bandzone.cz/vandali
http://bandzone.cz/cad
http://www.facebook.com/cadripcore
http://www.facebook.com/vandalisk

Diskusia

Prihlás sa!.