
Zas a znova čas na pár slov. Využiť tak toto nezávislé médium a spojiť sa s vami pomocou jednotiek a núl. Dostať sa aspoň týmto spôsobom do vašej zaprdenej izby a zamestnať na chvíľu vaše znudené pohľady bažiace po informáciách. Opäť zapínam svoj dvadsaťročný gramofón, ktorý funguje akoby bol kúpený len včera, vyberám dosku z obalu, dávam ju na svoje miesto, pripravujem si booklet na prezeranie, skladám ihlu na platňu – rituál splnený, nasleduje krátky šum a…
O tejto francúzskej kapele som sa dozvedel práve cez vydavateľstvo Pure Heart Records. Okamžite som vedel, že to bude niečo nebezpečné, kedže v tom má prsty tento sympatický český one man label, lenže pri tomto titule už bola pyšne vyvesená ceduľka „vyprodáno“ a neviem prečo, ale ďalej som už po tejto kapele nepátral. No zrazu sa na jednom koncerte prehrabávam vo vinyloch a do ruky sa mi dostal vinyl s hnedým obalom a abstraktným obrázkom v strede v belaso-čiernej kombinácií. Druhá strana obalu to isté, plus názvy songov. Celé to na mňa pôsobilo tajomne a malo to v sebe akúsi temnú atmosféru. Vytiahol som booklet, ktorý mi mierne pripomenul zin Revenge Of The Nerds. Začal som listovať, texty vo francúzštine aj angličtine, v ich pozadí rôzne fotky, či už k téme piesní alebo nie a skromný nápis GO VEG(etarian)AN. Ešte aj štýlom písania mi to pripomína spomínaný zin. Keď som si spomenul, kde som túto vec videl, hneď mi bolo jasné, že to tam predsa len tak nenechám. Čo z toho vyplýva? Nuž nie všetko vypredané sa nedá zohnať a keď to tak osud chce, samé si to k tebe nájde cestu. Z asfaltovo-betónovo sivého vinylu sa ti do uší ako prvé dostane krátke kvílenie gitár a hneď na to sa do teba oprie rýchly hardcore punk. Počujem to prvýkrát a hneď sa mi to pozdáva! Už chápem ten temný obal. Spevák zo seba bliaka všetku beznádej a hnev. Sekunduje mu aj druhý hlas a niekde sa objavia aj zborovejšie časti. Pripomína mi trošku spev z kapelky Bokanovsky, Francúzi majú asi jedinečnú farbu a tá do toho kurva sedí, či už u Bokanovských alebo u Farewell. Ten hlas musím ešte tak trochu vychváliť, pretože aj keď je hudba hocijaká, práve spev to posunie niekde úplne inde a to je na tom dobré. Takže aj keď je pri tejto kapele nálepka hc/punk aj napriek tomu je to dosť emo. No hudobná stránka tiež nezaostáva, takže žiadne štyri akordy a dokola kolovrátok na bicích, to teda v žiadnom prípade. Piesne sú pomerne krátke, no tempá sa rýchlo menia a žiadne sa neopakuje viac ako dvakrát, dokonca sa niekedy neopakuje vôbec. Na to, že songy majú asi tak minútu a pol, možno dve, prejde tvojimi ušami široká a farebná škála rôznych nápadov. Zahrané poriadne nasrato a energicky, no s citom a prehľadom.
Prvá strana ubehne dosť rýchlo, no ja poradím dať ihlu na začiatok a skúsiť to znova, fakt to za to stojí. Druhá strana dosky sa začína pomerne pomaly, taký ten temný efekt gitár do toho vytvára zaujímavú melódiu, seknutie a jeb znova tornádo. Kurva je to fakt dobré a jedinečné. Neviem v ktorej kapele sa bliaka podobne do takejto hudby ale ak o nejakej viete tak rýchlo sem s ňou. V booklete si prečítate ešte pár slov od vydavateľov, ktorý priložili ruku k dielu, je tam aj pár slov od Petra zo spomínaného Pure Heart Records. Texty sú na dlhšie preštudovanie, keďže moja angličtina ešte nespĺňa normy európskej únie, ale ja sa predsa nikde neponáhľam.
Ak sa k tejto doske už nedostaneš, určite nebudeš smutný, pretože si po prečítaní tejto recenzie klikneš na inú stránku a budeš hltať viac a viac. Lenže niečo čím chceš zaplniť to prázdno, ktoré v sebe cítiš, nikde na internete nenájdeš. To niečo je totiž za tým oknom, na ktorom si dnes ešte nestihol ani roztiahnuť závesy. Tu v týchto písmenách je iba malý zlomok, taká obyčajná kvapka v oceáne.