hard-core.sk

Muzikant, básnik, cestovateľ a spisovateľ… nie, nechcem teraz hovoriť o Hiraxovi, o ktorého „úspechoch” sa môžete dočítať v čakárni u doktora v časopise o zdraví (skutočný príbeh) a vidieť ho poskakovať s gitarou v televízii, ako sa hrá na starého punkáča (tiež skutočný príbeh). Chcem hovoriť o zjave u nás doteraz nevídanom, o Dášovi Fon Fľašovi a o jeho novom CD Scavenger/Mrchožrút.
S Dášom som sa prvýkrát stretol na jednom punkovom koncerte v Žiline, kde hral v kapele Príma Klíma na bicie a bol skutočne neprehliadnuteľný. Jednou paličkou po stojačky trieskal do rytmičáku, druhou rukou mával nad hlavou a tváril sa pritom ako čert z punkového pekla. Celé ich vystúpenie bolo neuveriteľne zlé v tom pravom punkovom duchu. U väčšiny punkáčov je toto vrchol ich kariéry a čoskoro prezlečú sidovice a punkové tričká a stanú sa z nich poriadni občania. Odvtedy už ubehlo pár rokov a môžem povedať, že u Dášu to bol našťastie len začiatok. Stál za skvelým oi/punk projektom Brigáda, s ktorým vydal pre mňa nezabudnuteľný album Na fronte. Neskôr sa postavil do čela bicygľových rock`n`roll punkáčov The Kľemones. Videl som ho mihnúť sa v zostave Disident ako basgitaristu a vystupuje aj ako hovorca a médium pre tajomnú crustfolkovú kapelu Rübäniskö. Okrem toho bloguje, cestuje, píše recenzie, organizuje koncerty, funguje ako DJ, zabávač a najnovšie aj ako mrchožrút.
Netrúfam si povedať ako dlho vystupuje ako one-man projekt Dáša Fon Fľaša (hádam aj od narodenia) a takisto si netrúfam povedať, koľko nahrávok doteraz vydal. Isto viem, že nahrávky, ku ktorým som sa doteraz dostal, boli veľmi zlej kvality a zďaleka nezachycovali Dášu, ako ho poznám zo živých vystúpení. Boli mdlé, bez šťavy, akoby ich niekto nahrával zavretý v izbe a bál sa, že by ho mohli rodičia počuť. Toto, našťastie, nepostihlo jeho novú nahrávku Mrchožrút. Tu som našiel Dášu nebojácne hulákajúceho na lesy, ako ho mám najradšej. A tento krát v tom nie je tak úplne sám. Na nahrávke počuť aj elektrickú gitaru, bicie, klavír a ďalšie nástroje. Samozrejme nečakaj masívnu stenu zboostrovaných gitár, natrigrované kopáky, nasamplované vokály a ani dokonale čistý zvuk. Všetky tieto veci by nahrávke aj tak len uškodili. Čo ale očakávať môžeš, je špinavý a živý zvuk, z ktorého je na hony cítiť človečina.
Za povšimnutie určite stojí aj grafické spracovanie Mrchožrúta. Celý obal je už klasicky v DIY duchu. Kartónový obal s nalepeným obrázkom supa a dotvorený fixami. Každý kus je teda nezameniteľný originál. A prečo názov Mrchožrút? Na toto odpovedá najlepšie asi Dáša sám na svojich stránkach: „Keď som rozmýšľal nad názvom tohto EP, chcel som aby to bolo niečo, čo ma bude vystihovať. A po zopár náhodných asociáciách a udalostiach ma to napadlo – mrchožrút. to najlepšie pomenovanie toho, čo vlastne robím. Zbieram a znovu používam staré veci, niekto by mohol povedať smeti. Vždy som bol ako sup, túlal som sa a hľadal som veci, nechcené, odhodené, ostatnými zabudnuté. a asi to tak aj ostane. Teší ma, som mrchožrút. (v angličtine sa slovo “scavenger” používa ako synonymum pre zberačov odpadkov)”.
Prejdime k tomu, čo je na Mrchožrútovi to najpodstatnejšie, a to je muzika a Dášova frajerka Zuza (trocha interného humoru nemôže uškodiť). Album otvára pieseň Vlastnou vinou, ktorá ti hneď na začiatku ukáže, že Dáša nie je len nejaký punkový zabávač s pesničkami o punkovom živote. Text, ktorý hovorí o vysporiadaní sa s vlastným svedomím, a silná melódia si ťa podmania a rozcítia hneď na začiatku. Druhá – Ja Len Hrám sa nesie vo svižnejšom tempe. Dáša objasňuje, že sa nemusí na nič hrať, on len hrá a ja mu to úplne verím. Nasleduje koncertná hitovka Všetko Je Na Webe. Satira na internetový ošiaľ a neschopnosť ľudí komunikovať v reálnom svete. V Legende O Bájnych Punkáčoch zasa strieľa do vlastných radov. Prázdne kluby, nenávisť na scéne, punkáči sedia doma a počúvajú Landu. Niekedy mám až strach, aké je to výstižné. Uvoľnenú Rozdiely A Podobnosti Sobotného Rána strieda skvelá Nové Životy Starým Domom, ktorá bola pôvodne napísaná pre žilinský squat Palác Sofia. Skvelý song, ktorý pamätá časy, kedy ešte Sofia fungovala. Je chladná noc, Dáša behá s gitarou po nádvorí hore a dole prenasledovaný tlupou barbarov hulákajúcich s ním refrén tejto piesne. Vzduchom lietajú konfety vyrobené z reklamných letákov a vo svetle sviečok a mesiaca sa ozýva ľudský smiech. Z melanchólie ma nevytrhne ani posledná Strom, ktorá je podľa mňa jedna z najlepších vecí, akú kedy Dáša napísal. Nádherná pieseň na záver, ktorá ťa donúti pustiť si CD znova a znova. Ak teda hľadáš soundtrack k chladným jesenným večerom, ak si unavený ťažkotonážnymi, nadupanými kapelami, ktoré sa na teba valia z každej strany, ak nepohrdneš špinavým folkom a ak sa rád prehrabávaš v odpadkoch svojho vnútra, určite Mrchožrútom nepohrdneš.

http://dasafonflasa.bandcamp.com/

Autor: waku

Diskusia

Prihlás sa!.