hard-core.sk

Wow! Toto citoslovce to len odštartovalo. Musím si prichystať slovník pozitívnych slov, komplimentov a chválospevov, pretože pri tomto albume ich budem skutočne potrebovať. Vďaka tejto kapele, som si spomenul na krásne štyri roky na strednej škole, kde bolo mojou študijnou náplňou hlavne hutníctvo a obrábanie kovov. Preto cítim obrovskú vďaku za to, že sa konečne nejaká hardcorová kapela zaoberá aj takouto témou.

Pri týchto troch osobách (Pišta, Baška, Valér) sa mi vždy páči, že svoje albumy nahodia zakaždým aj do nejakých konkrétnych tém, či už Invázia v podaní Vandalov alebo práve opisovaný Ťažký Kov. Priznám sa, že Vandali mi nejak nevoňajú, no v tejto tvrdšej podobe je to už o niečom inom. A ak si frčal aj na staršej Súkromnej Vojne, bude sa ti tento kus kovu pozdávať ešte viac. Hneď ako som sa dozvedel, že je možné predobjednať si toto LP, neváhal som ani sekundu a už sa mi to doma točí jedna radosť. O vinyly sa postarala moja spiaca mačička alebo ak chcete tak My Sleeping Cat a digitálnejšiu formu v podobe cédečka si zobral do rúk Vandal Records. Upieklo sa to v štúdiu Shaark na Morave, o dochutenie a ozdobenie sa postaralo štúdio Mana Studios na východnom pobreží USA, konkrétne v štáte Florida. Neviem prečo ale myslím si, že sa to všetko vypredá za pár týždňov, tak veľmi tomu verím!
Tak sa konečne pustime do ochutnávania, mne osobne už riadne tečú sliny. Ak si myslíš, že sa bude v celom albume spievať o odstredivom liatí alebo o vysoko-tavných peciach, si na veľkom omyle! Z prvej songy sa na teba vrhnú červy červavé v zbesilom tempe, v ktorom sa nesie aj celá pieseň. Osobne by som vyzdvihol, trúfam si to nazvať „refrén“ a aj text, ktorý akoby nepriamo ukazoval na akési „unity“ medzi pankáčmi, metlákmi a hardcorákmi a ich červivou podzemnou kultúrou. Myslím, že tento album sadne všetkým trom skupinkám. V ďalšej songe sa Pišta venuje zlievaniu, priemyselnému spracovaniu kovov a ich využití v širokom priemysle. Hudba sa tiež valí v stredne-rýchlom kovovom tempe a neviem ako sú s výsledným zvukom spokojný Čadisti ale mne to kurva reže! Na obale je napísaná taká faktická poznámka, niečo ako „Púšťať na maximálny výkon!“ a musím dodať, že inak to ani nejde. Tretia pieseň v poradí nesie názov “Skaza” a preklínajú sa v nej golfové ihriská a všetko čo s nimi súvisí. Keď som tieto veci počul prvýkrát, ešte v podobe mp3ky, trochu mi vadilo to opakovanie jedného slova v refrénoch, ktoré nájdeš aj vo viacerých piesňach. Nuž, autor sa možno priveľmi sústredil na slohy a tak je refrén trošku ochudobnený. Časom to ale prestaneš tak nejak vnímať, začneš piesne počúvať viac ako celok a nič iné ti tam už vadiť nebude, za to ti ručím. Ďalšia pieseň je “Pevnosť“, textovo mi pripomína staršiu vec s názvom Rabovačka. Verím tomu, že Pišta žil v minulých životoch určite v stredoveku, kde si odžil svoje a doniesol si odtiaľ aj inšpiráciu. Takéto texty sa do ich hudby ale parádne hodia a tak isto aj zafarbenie spevu akým je daný text podaný. Hudba je tiež „stredoveká“ a prísna. Nasleduje “Zombie Masaker” a znova temnota v podobe zombíkov, ktorí idú na koncert. Pri tých textoch si dokážem predstaviť aj dej a tak sa mi pred očami odohráva dokonca videoklip na danú pieseň. Ak raz vznikne, možno budem svojimi predstavami celkom blízko. Prvú stranu uzatvára pieseň “Guľomet” s vtipným a pre Čad veľmi typickým textom: „Keby som mal guľomet, to by bol hneď iný svet“, „keby som mal malý tank, uááá to by bol, kurva, punk“ a podobne. Ak sa ti páčili ich staršie texty alebo, ak si náhodou čítal nejakú knihu od Pištu Vandala, určite si prídeš na svoje aj pri tomto albume.
Stranu B otvára „Kultúra Smrti“, ktorá, ako som pochopil, strieľa do vlastných radov a kritizuje takzvanú „kultúru žrania, kultúru obliekania, kultúru prázdna, kultúru blázna“. Sypačky guľometných bicích a znova prísny a záhrobný vokál. Všetko to šľape presne, ako má! V ďalšej piesni sa ozývajú rýmy na slovo Čína, pretože je proste skutočne všetko z Číny. V tejto piesni mi najviac vadilo to spomínané opakovanie jednej frázy stále dokola, ale už som si zvykol. Inak paráda! Jazykové znalosti slovenského jazyka a skvelé rýmovanie sa prejavuje aj v ďalšej songe s názvom “Sklenená Veža”. „Som hrom, som strom aj lesom som!“ Čo to ale, do piče, počujem? No áno celkom fajné sólo, prekvapivo aj v takejto hudbe sa môže objaviť a vôbec nie na škodu!  V “Kráľovi Hovien” sa spieva o súčasných ľudských hodnotách, o materializme a lipnutí na zdanlivo dôležitých veciach v našich životoch ako značkové oblečenie a podobne. V tejto piesni sa mi veľmi páči koniec, kde ťa nakŕmi najprv rýchly dvojkopák, ktorý sprevádza príjemné tempo, pri ktorom mykáš hlavou a spievaš si text „Radšej už mlčte, radšej už mlčte, radšej už mlčte, držte papule!“, ktorý doznieva a nakoniec tak aj končí. Posledná pieseň (škoda, že to vôbec muselo skončiť) začína tak nejak rock´n´rollovo a celá sa aj nesie v tomto duchu.
Celý album je pomerne dosť pestrý, aj napriek tomu, že v ňom nie sú nejaké technické vyhrávky, nie je to ani nijak primitívna muzika. Myslím, že je to kvalitne odvedená robota a jednoznačne si zaslúžila niečo také ako je samostatný dvanásťpalcový vinyl. Tuším bol tento album už aj pokrstený v bratislavskej Oblude, takže je pripravený smelo navštíviť vaše domácnosti a zaujať svoje čestné miesto medzi slovenské hc/grind/crust vinyly vo vašej zbierke. Príjemné ukončenie tohto pomerne celkom plodného roka, čo sa týka slovenskej podzemnej kultúry. Kvalitka, takže dávam 11 z 10 hviezdičiek.

Niečo tu proste stále funguje a to je kurva dobré. Moje nervy, moje nervy, z tohto LP som v piči, ver mi!

Diskusia

Prihlás sa!.