hard-core.sk

Niektorí, z tých, čo ma poznajú si asi znova budú veľavýznamne ťukať na čelo, že „čo zase riešim”, ale po prečítaní tejto aktuality na bostonskom HC/Punk vydavateľstve Bridge 9, som sa musel zase raz nadýchnuť, vypleštiť oči a opýtať sa zvyškov svojej príčetnosti, či vidím dobre, alebo niekto, kto ťahá za nitky, sa iba pohráva s mojim vnímaním reality.
Aby som predišiel zbytočným ťahaniciam v diskusii (dúfam, že nejaká bude), dovolím si napísať pár slov o mojom vnímaní pojmov, ktorými budem v tomto článku operovať.

Hardcore, punk a vojna.

Vždy som tak nejako naivne veril, že väčšina kapiel, respektíve ľudí pohybujúcich sa v hardcore/punk scéne sú akoby súčasťou jednej veľkej sústavy, nejakej kultúry, či spoločnosti, ktorú tvoria jedinci so spoločnými základnými názormi a ideami a aj keď majú medzi sebou nejaké rozdiely, alebo rôzne názory, či pohľady, dokážu aspoň otvorene a hlavne bez zbytočného násilia, či ostrých slov o nich diskutovať. Medzi tieto základné idey som vždy radil odsúdenie zbytočnej agresivity, násilia a militarizmu. Obzvlášť násilia a militarizmu spojeného s nejakými nacionalistickými tendenciami. Neodsudzujem ľudí, ktorí majú radi miesto, kde žijú, majú radi ľudí, ktorí s nimi toto miesto zdieľajú a spoločne sa snažia, aby ich spolunažívanie existovalo bez nejakých nepríjemností. Vždy mi však bolo nesympatické nabubrelé a primitívne prezentovanie svojej národnej, či mestskej príslušnosti, patetické vlastenecké prejavy vytrhnuté z akéhokoľvek dobového kontextu, či situácie, ktorá by si to naozaj vyžadovala. Nejako tajne som vždy predpokladal, alebo dúfal, že tá hc/punk scéna nepozná hranice, jazyky, etnickú príslušnosť, či farby pleti. Nie, že by ich nerešpektovala, ale skrátka ich nepovažuje za dôvod pre násilie, segregáciu, či prejav akejkoľvek agresie. Aspoň tak som to vždy bral, ale nie preto, že by som si to vycucal z prsta, ale pretože za tie roky ma v tom utvrdzovali názory mnohých ľudí a kapiel, ktoré som mal tú možnosť vnímať prostredníctvom textov, zinov, rozhovorov, prejavov na koncertoch a podobne.

Prečo toto všetko píšem? Pretože niekedy (nie v poslednej dobe, ale už riadne dlho) mám pocit, že tá naša “kultúra”, alebo “scéna” je iba takým zmenšeným modelom tej spoločnosti, od ktorej sa pri jej vzniku chcela líšiť a vytvoriť určitú jej alternatívu, nie miniatúrny model s menšími proporciami, no rovnakými vlastnosťami. Niekedy mám pocit, že som spadol z inej planéty a že sa s niektorými ľuďmi nezhodnem ani na základných veciach, ktoré mi prišli predtým v našej subkultúre také samozrejmé. Napriek tomu ma ale zarazilo, keď som na stránkach labelu Bridge 9 videl správu spomínanú v úvode. Správu, kde sú členovia americkej armády bojujúci v posledných americko-arabských konfliktoch, označovaní ako hrdinovia, brániacich slobodu amerického národa.
Že je vojna veľké svinstvo, vieme hádam všetci. Že vojaci, ktorí disponujú skutočnými zbraňami, ktoré naozaj zabíjajú (na rozdiel od tých paintballových, alebo tých v Counter Strike), nie sú hrdinovia z rozprávok, alebo sci-fi seriálov, ktorí bojujú proti krvilačným monštrám za dobro holubičej ľudskej rasy, ale sú to na oboch stranách barikády ľudia z mäsa a kostí , ktorí majú svoje rodiny, priateľov, svoju lásku ale aj túžby, sny a bolesti.

Často sa v daných konfliktoch ocitajú nedobrovoľne, alebo ich k tomu donúti životná situácia a rozhodnutie narukovať ako chybné zhodnotia, až keď je neskoro. Títo vojaci sú málokedy na fronte z presvedčenia, že skutočne bojujú za slobodu a životy svojich blízkych a keby aj, táto predstava býva, podla mňa, často mylná a zmanipulovaná. Nechcem teraz rozoberať konšpiračné teórie okolo týchto vojen, ani okolo pádu dvojičiek, ktoré sa odohralo včera, ibaže pred desiatimi rokmi. Iba predpokladám, že každému súdnemu človeku je nad slnko jasné, že na tieto konflikty, či udalosti nie je možné pozerať sa čiernobielo, systémom – jedni sú tí “dobrí” a druhí sú tí “zlí”. Vždy som bol v tom, že takto vnímajú svet iba deti a postavy v rozprávkach. Myslím si, že pravda je niekde uprostred. Že americkej armáde, resp. vláde nejde len o akýsi akt pomsty a boj za demokraciu v tamojších regiónoch, no zároveň odmietam veriť mnohým za vlasy pritiahnutým konšpiračným teóriám vedeným okolo 9/11, ktoré pojednávajú napríklad o tom, že si američania zhodili dvojičky sami, aby mali dôvod vyvolať konflikt. Preto si aj myslím, že vojakov, ktorí sa zúčastnili pri týchto operáciach, nemožno brať ako nejakých zúfalých partizánov bojujúcich za zvyšky slobodného sveta, ale skôr ako nemysliace bábky vládnej mašinérie (na oboch stranách), ktorí si bez povelu od nadriadeného nemôžu ani prdnúť. A, keď padne rozkaz – akýkoľvek, treba ho splniť. Nie raz tento rozkaz môže byť v rozpore so svedomím, základnými morálnymi imperatívmi, či v rozpore s čímkoľvek, čo nazývame ľudskosťou.

Aj obyvatelia Iraku a Afganistanu, Arabi, resp. moslimi sú ľudia, medzi ktorými sa určite nájdu mraky tých, ktorí nechcú vojnu, ktorí nesúhlasia s násilím a nenávisťou voči západnému svetu a odsudzujú akékoľvek teroristické činy. Aj tam žijú ženy, deti a bezbranný starci, alebo klasický mladý chalani a baby, ktorí chodia von, na rande, alebo len tak si idú opekať k jazeru, alebo miesto moslimskej bohoslužby idú radšej robiť niečo zakázané, či len tak sa flákajú na periférii. Nemyslím si, že sú to nejaké krvilačné monštrá bez identity, ktoré sa narodili len preto, aby pozabíjali všetkých amerických a západoeurópskych neveriacich psov.

Prečo je potom kurva možné, že niekto, kto si hovorí punk, niekto, kto drzo nazýva svoju kapelu ako hardcore band dokáže velebiť pešiakov, ktorí dostávajú peniaze za to, že plnia rozkazy autorít, proti ktorým vlastne táto hardcore scéna vznikla a to aj v prípade, že obsahom toho rozkazu môže byť bombardovanie civilných cieľov a zabíjanie bezbranných ľudí, ktorí majú celú vojnu na háku? Čo by povedali chalani z Defeater, ktorí vo svojom vyhlásení nazývajú panáčikov slúžiacich americkej armáde v afgánskom, či irackom konflikte hrdinami bojujúcimi za ich slobodu, keby im nejaký ich arabský fanúšik napísal, že títo hrdinovia mu zavraždili brata, sestru, matku, otca, alebo kohokoľvek milovaného. Alebo má život niekoho, kto nežije v krajine, kde ja, menšiu cenu?

Hard Core Troops Support – zlý vtip?

Ja chápem, že v spojených štátoch je asi väčší problém s kritikou pofidérneho pseudovlastenectva, vlády, či vojenských operácii a takmer vždy znamená odsúdenie väčšinovou spoločnosťou, ale od ľudí, ktorí sa pohybujú v hc/punk scéne, očakávam, ak nie priame vyjadrenie odporu voči vyššie spomínaným fenoménom, tak aspoň ich ignoráciu, resp. absenciu podpory. Nie presný opak. Že ľudia a spolky, ktoré predstavujú kultúru, ktorá má byť opozíciou voči týmto sračkám, budú tieto veci priamo podporovať v rámci svojej tvorby a svojich aktivít. Zrejme som bol príliš naivný, keď som si myslel, že “support u.s. troops” letáčik nájdem iba v CDčkách macho kapiel bez obsahu typu Bury Your Dead, alebo Hatebreed a že u kapiel, ktoré sú mi textami, či celkovým poňatím bližšie a pripadali mi osobnejšie a ľudskejšie bez nejakých zbytočných drsňáckych póz a prejavov, sa podobných hovien nedočkám. Dočkal som sa – mea culpa. Akcia vedená kapelou Defeater a ich domovským labelom Bridge Nine na podporu vojnových veteránov z dvoch arabsko-amerických konfliktov môže niekomu pripadať sympatická na prvý pohľad. No s tými patetickými, úzkoprsými, nacionalistickými rečičkami okolo to nemôžem považovať za nič iné ako za typickú ľudskú krátkozrakosť, primitívne čiernobiele videnie skutočnosti a hľadania nepriateľa aj za cenu, že pri rúbaní lesa poletia nejaké tie triesky. Tým duplom, keď títo veteráni nie sú nejakí nasilu naverbovaní tínejďžeri odtrhnutých od mamkinho cecku, ktorých zlí drábi prinútili mašírovať na front, alebo zúfalí bojovníci za krajinu večne obliehanú nepriateľom a dlhodobo sužovanú nespravodlivosťou a krivdou cudzieho krutovládcu, ale zaplatení žoldnieri, ktorí do toho šli väčšinou z osobných dôvodov a pohnútok a dostali normálne zaplatené.

Mám sto chutí napísať, že Defeater je vyjebané hovno a tým odpáliť záver, ale neurobím to. Rovnako nechcem vyzývať k nejakému bojkotu kapely, či značky Bridge 9, pretože si myslím, že je to zbytočné. Každý máte svoju hlavu a na základe daných informácii zaujmete postoj, alebo možno nezaujmete. Len sa, prosím Vás, nad tým aspoň zamyslite a ak na to máte iný názor, či pohľad ako ja, kľudne sa vyjadrite v diskusii. Ak to však mienite odjebať iba klasickou vetou, že “veď to sú Američania, tam sú všetci takí”, tak sa  radšej ani neunúvajte. Je to totiž rovnaká kokotina, ako keď napíšete, že všetci cigáni kradnú a nepracujú.

Diskusia

Prihlás sa!.