hard-core.sk

Abhorrence patria k jedným z najdlhšie hrajúcich hardkorových kapiel na Slovensku, akurát sa vrátili už z druhého turné po Ázii, čo je na naše pomery veľmi jedinečný jav. Na otázky odpovedali Aďko(spev) a Dajko (basa). Interview kvôli svojmu rozsahu bolo rozdelené na dve časti, druhá pribudne o týždeň.

Čaute čaute, ako pokračujete s prípravami na nové cdčko Moshmaker?

Aďko: Nové cdčko zatiaľ neni a asi ani nebude, teda možno..ešte máme nejakú nádej, že nám to vydá nejaký label, ale nič ešte neni isté… Moshmaker neni názov cd…to máme len takú kokotinu, že hráme, čiže “vyrábame” mosh. Nová nahrávka sa bude volať “Reflection“. Rozhodli sme sa, že to spravíme iba vo free online verzii na stiahnutie, lebo cdčka ľudia kupujú iba veľkým kapelám, menším kapelám sa to zle predáva. Ale ako som povedal ešte je tu nejaká šanca, že nám to label vydá, ale sami na to peniaze nemáme… Sú to teraz zbytočné výdavky pre nás, nemáme love, radšej hráme koncerty a turné.

Nechceli ste spraviť vinyl s tým kódom na voľné stiahnutie, tak ako to robí veľa HC kapiel?

Dajko: V hudobnej scéne, kde my hráme by vinyl nikto nekupoval. V punkovej, crustovej, metalovej scéne to má význam, ale u nás ľudia nie sú zvyknutí kupovať vinyl. Je to nákladné jak hovado, nikto z nás by sa do toho nepustil.

Mohli by ste povedať, že ako ste asi zhruba vznikli?

Aďko: Vtedy akurát sa rozbiehal hardcore na Slovensku a my len tak z piči že to vyskúšame, nebrali sme to nejako vážne, že máme kapelu, chceli sme to len vyskúšať, že možno to padne po pár mesiacoch, ja som vôbec nevedel, či viem spievať alebo či mám na to hlas, ale nakoniec to nejako išlo. V prvých rokoch sme to mali v piči, až posledných pár rokov sme si povedali že tak teda ideme do toho, posledných 5 rokov sme až takí aktívni.

Sú nejaké konkrétne kapely, čo vás ovplyvnili? (názorovo/hudobne)

Aďko: Zo začiatku to boli skôr staré kapely ako Hatebreed, Earth Crisis, Snapcase, Reprisal a podobne, ale časom sa vyvíjame, nechceme zaspať niekde a hrať staré kokotiny čo nikoho nebudú zaujímať. Z novších kapiel sú to nám podobné…

Veľa ľudí sa inač sťažuje, že na koncertoch nehráte žiadne staré songy, je to kvôli tomu že by ste vyzerali, že sa nikam neposúvate?

Aďko: Nenene, to je úplne z technických dôvodov. My sme začínali v starom ladení na “e” a pred dvoma rokmi sme sa podladili úplne na maximum “a”, lebo nás už nebavilo hrať v hentom ladení, ani sme nemali nejaké ďalšie nápady, ani sa nám to nelúbilo, že je to moc také tenké, chceli sme hlbší zvuk. Keďže hráme teraz v inom ladení tak sa to nedá, na koncerte sa to nedá preladiť.

Dajko: A ani sa nám nepáčia tie staré songy, podľa nás sú otrasné.

Všimli ste si nejaké veľké zmeny v HC scéne na Slovensku?

Dajko: Keď sme chceli pred cca 6 rokmi hrať v Martine, tak tam nebola žiadna HC scéna ani nič, iba pankáči a nebolo ani kde hrať, ale za tých pár rokov sa to zmenilo a sú tu kluby a ľudia, ktorí chodia na koncerty. Keď sme tam boli neskôr prvý krát, tak to začínalo dosť ožívať, nielen tam, ale aj v iných mestách. Starí fotri ako my odpadli, medzitým bolo hluché obdobie tak 2 roky, ale došli noví mladí ľudia a scéna sa rozrástla.

Aký máte pohľad na HC scénu u nás? Keď sa znova zapla stránka hard-core.sk, veľa starých tam začalo fňukať, že aké to kedysi bolo super, že 300 ľudí v Bunkri na koncertoch a teraz sa vyskytnú koncerty, kde to zíva prázdnotou.

Aďko: Nikdy to nebolo nejaké dobré, áno, kedysi bolo viac ľudí, ale keď je niekto hardkorák a odíde po pár mesiacoch, tak to neni hardcore. Ťažko povedať, dosť ľudí chodí na koncerty, ale nevieš, čo sú to za ľudia. Niektorí sa len tak tvária, niektorí sú, niektorí dojdu náhodou.

Dajko: Možno je to tým, že som z tej staršej generácie a zažil som veci ináč a som šťastný za to, že som to zažil, že v roku 1997 som videl prvý krát Snapcase v Prahe. Trochu ľutujem, že to teraz už tak neni a možno preto sme tu my s Aďkom ešte stále, lebo sme sa k tým veciam oveľa ťažšie dostávali, sme si zháňali cdčká a kazety, knihy o vegetariánstve, vegánstve, hardcore, mal som vlastnoručne spravené tričko straight edge, nemal som na to všetko peniaze, vôbec nebol internet a úplné sme to žrali! Na koncerty sme chodili do Prahy, kam koľkokrát kapela ani nedošla, ale išli sme aj nabudúce. Dnes si úplne rád, keď na koncert dôjde niekto z vedľajšieho mesta. Teraz je tých mladých ľudí možno na koncertoch viacej, vedia sa pekne obliecť, ale o tom neni hardcore, ja im to nedokážem až tak veriť, lebo strašne rýchlo prídu a odídu, čo sa im nedá dať za zlé, lebo všetci sa na strednej hľadajú. Keď máš peniaze, jeden deň si napozeráš klipy na youtube, nakúpiš si cdčká a handry, si hardkorák. O pol roka z teba môže byť kľudne rapper, lebo dnes je všetko ľahko dostupné. Takže ten človek nemusí byť kokot, že je hard korák len pol roka, lebo sa hľadá, ako každý človek do 20 rokov. A to neni len u nás, ale v celej Európe aj vo svete, to sa viaže aj na iné globálne veci. Inač dobrá otázka, ale nedá sa to jednoznačne povedať, že aká je scéna, my to budeme sledovať, lebo my tu budeme stále:)

K tomu výzoru som sa ch cel dostať, nakoľko si myslíte je dôležité vyzerať/ obliekať sa ako hardkorák? Lebo mám pocit, že veľa ľudí je v HC scéne len preto, že sa im lúbia práve tie handry, kerky, tunele, piercingy a pod. a o rok budú zas chodiť na nejaké techno kolotoče do primitívnych podnikov.

Aďko: Hardcore má odjakživa svoju módu, z ktorej teraz vychádzajú aj komerčné kokotiny, začína sa nosiť taký HC imidž, kapsáče maskáčové už nosia barzjakí kokoti, futbalisti sa dávajú celí tetovať, tričká s tetovacími motívmi atď. Ako aj keby ten človek v scéne bol sucho oblečený, tak by bol furt kokot, ak by to nemyslel vážne.

Čiže je dôležitejšie, keď je normálny aj keď sa oblieka casual, ako keď niekto vyzerá ako hardkorák a je to vlastne kokot?

Dajko: Ja tiež som to tak naivne bral keď som začínal v pankovej/hardkorovej scéne, som si hovoril že „pankáči, to sú super ľudia a moji spolužiaci v škole sú kokoti, za to že sú obyčajní (hromaďáci)“. Vždy som si myslel, že to tak je, ale časom som zistil, že aj medzi hromaďákmi sú v pohode ľudia a medzi hardkorákmi sú zas rovnakí kokoti ako všade inde. Ide skôr o to, že aký ten človek je, ako podporuje scénu a kapely. Mne osobne je jedno, či vyzeráš ako pankáč, hardkorák alebo ako obyčajný človek, proste keď si kokot, tak si kokot, keď ne tak ne. Gitarista z Have Heart bol kokot, proste sa s ním nedalo, tak je jedno, že je hardkorák zo známej HC kapely.

Mne je to tiež jedno, len mi vadí, že tí ľudia viacej riešia, ako sa vymódia na koncert, a to, o čom hardcore naozaj je, ide do úzadia.

Aďko: Pokiaľ to má človek v hlave v poriadku, tak je jedno, či sa imidžovo oblieka, alebo ne.

Dajko: Ale asi máš pravdu… Ale možno sa ten človek časom unormálni, zorientuje. Ja tiež keď som začínal bol vegetarián, ale bol som ním preto, že som bol straight edge a antifašista. Nemal som to proste prežité v srdci, až raz, a pritom to bola úplná pičovina, keď som stál ráno na zastávke a na križovatke zastavil kamión s dobytkom, vo mne až vtedy dozrelo, keď som tam videl tie kravy som sa skoro až rozreval, že presne kvôli nim nechcem žrať to mäso! Je to klišé, ale ja som to klišé prežil, a tiež mi to došlo až po roku a keby ma za ten rok, čo som to nemal prežité, niekto konfrontoval, tak tiež mi vypičuje že som pózer, že iba nosím dredy (vtedy som mal dredy) a píšem si Xká na ruky na koncertoch. Takže človek k tomu buď dospeje a ostane tam, alebo ide do piče.

Druhá časť rozhovoru (pridané 10/7/2011):

Myslíte si, že v HC scéne je nevyhnutné, aby niekto bol vegan alebo straight edge?

Aďko: Ja mám úplne v piči, kto čo je. Ja som straight edge sám pre seba a je mi jedno, kto čo je.

Dajko: Toto by som neškatuľkoval iba na hardcore. Ja som si dal teraz Xká na ruky v Ázii, keď sme tam hrali, v ghette kde bolo 300 týpkov, ktorým úplne jebalo z rapu, ale chcel som reprezentovať straight edge, že nech im tam niečo donesieme. Je to dobré pre globálny život, že nefajčíš/nepiješ/nefetuješ, a s tým vegetariánstvom a vegánstvom je to rovnako.

U nás ani tak ne, ale v Čechách a v celej Európe sa dosť začínajú terče tlačiť do hardkoru, všade vidieť NS sXe a všetci sú zrazu veľkí vegetariáni, minule som videl chalana, čo mal skejtové boty – plátenky, tunely a mikinu Pretorian. Čím to je, že sa toto deje, môžeme si my za to nejako sami?

Aďko: A jak by sme si my za to mohli? Keď ide nejaká vymódená jebačka po ulici a znásilní ju v kríkoch nejaký úchyl, tak je to jej vina, tej jebačky, za to, že sa tak vyzývavo oblieka? Nie, je to vina toho primitíva. Hardcore má odjakživa agresívny imidž, je to agresívna hudba, koncerty sú agresívne a tým, že náckovia sú primitívni, tak sa im toto všetko lúbi, kerky, image a tak. V hardcore sú tetovania doma, asi najviac celosvetovo, ak nepočítam nejakých motorkárov, a toto všetko sa im lúbi, primitívom, že všetko znie a vyzerá agresívne, aj keď to tak neni, lebo odkaz je vždy prudko pozitívny a to je najdôležitejšie zo všetkého! Takže sa tomu nemôžeme čudovať. Okrem toho sa už najebali asi do každého štýlu, subkultúry…viď hip-hop u nás…

Dajko: To je vývoj doby. Kapely v hardkore boli kedysi malé, teraz získali na sile a popularite, hardcore narástol tak, že má veľké slovo, že ide dokonca aj do mainstreamu, podobne ako hiphop, čo na seba samozrejme namotáva ďalších a ďalších ľudí, preto si terče vymysleli hatecore. Dôležité je, aby si každý striehol svoju malú lokálnu scénu. Lebo ty nemôžeš za to, čo sa deje v Prahe alebo v Amerike, ty si musíš úplne nekompromisne riešiť to, na čo máš dosah. Keď žiješ v Bratislave, nesmieš dovoliť, aby ti začali chodiť na koncerty! Ja som kedysi robil koncert Hatebreed a Parkway Drive v Randali (1.7. 2009) a dobre vieš, jak to tam skončilo. Tam sa žiaden z nich nedostal, kúpili si lístky, peniaze nedostal ani jeden z nich naspäť. Keď sú tak prijebaní, že idú na akciu, kde je na lístku logo Good Night White Pride, na plagáte, na vstupe a všade a aj tak tam dojdu, tak čo, môžem za to, že sú primitívni?

Zásadná otázka, čo hovoríte na vaše turné v Ázii z tohto roku a spred dvoch rokov? Posunulo vás to nejako ako ľudí alebo ako kapelu? Veď to musí byť zážitok jak sviňa.

Aďko: Ak ideš na takéto turné a hráš každý deň, bez páuz a nie že iba cez víkendy tak ťa to určite mrte posunie, zohráš sa a za týždeň hrania hráš ako kráľ. Keď hráš na Slovensku každý tretí víkend, tak nie si tak zohratý…cez týždeň musíš riešiť všelijaké problémy alebo si unavený z roboty..atď..čiže sa na kapelu nemôžeš potom sústrediť na 100% a potom to neni ono. Turné ťa po hudobnej, ale aj kapelnej stránke úplne posunie, teraz sa na pódiu cítime ako doma…

Dajko: My sme na seba extrémne sebakritickí, porovnávame sa s najlepšími a keď vidím iné kapely, že ako hrajú, čo hrajú, čo robia, tak Abhorrence je úplná pičovina. Keď toto niekto bude čítať, tak si bude myslieť, že rozprávam kokotiny, ale Abhorrence je úplné nič. Na druhej strane  robíme všetko najlepšie ako vieme a môžeme v rámci našich možností. Kebyže som mal možnosť ísť na turné napr. do USA s nejakou veľkou kapelou, tak v momente idem, využijem tú šancu. Ja nepoznám takú kapelu, možno tu takí sú, čo hrajú ako my 11 rokov bez prestávky. Sú tu kapely čo hrajú dlho, ale s prestávkami, ale my sme nemali jedinú pauzu, furt koncertujeme, album za albumom. Sme prví z Čechov aj Slovákov vlastne zo Strednej Európy, čo tam boli v roku 2009, sme prví, čo boli v Číne v roku 2011 a znova v Malajzii, Indonézii a Bali. Veľa kapiel v Čechách aj na Slovensku majú menežérov, PR agentov, pičoviny, vyobliekaní sú, v štúdiách si vychytávajú zvuky, chodia na kokotské hudobné súťaže.. hrajú to na pánov a okrem toho nula bodov…proste treba hrať, vyvíjať sa, ja každej kapele dám rešpekt, lebo uznávam, keď sa niekam posúvajú, lenže takých kapiel je v strednej Európe veľmi málo.

Čiže chcete v tom celom ešte pokračovať?

Dajko: Určite áno, už teraz máme plány na budúci rok, na február, ešte brutálnejšiu vec, teda ak to vyjde, lebo nechcem o tom ešte do detailov hovoriť, kým nesedíme v lietadle. To by som chcel kapelám odkázať, nech sa čo najviac snažia, nech čo najviac hrajú, ale nech majú aj tú pokoru, že nech sa sledujú, nech sa vyvíjajú a šíria odkaz, sú to zasa také klišé frázy, ale my to tak robíme a je škoda, že málo kapiel to tak robí tiež. Kedysi nejaká kapela hovorila, že „keď my budeme hrať toľko rokov, čo Abhorrence, tak budeme už úplne niekde inde.“ Kde je tá kapela teraz? Ani nehrajú, už sa rozpadli….kokotkovia… Pre mňa je úspech už len to, že sme toľko rokov spolu, síce basgitara, tam sa to menilo, ja som už tretí basák, ale s chalanmi som od začiatku, lebo som sa vždy motal okolo nich, pomáhanie s vecami a tak, ale my sa snažíme držať spolu a ísť dopredu.

Aká je scéna v Ázii? Ako tam tí ľudia berú hardcore?

Aďko: Malajzia/Indonézia, tak ako u nás, len tam chodia menej často zahraničné kapely, Indonézia je chudobnejšia krajina takže tam si to ľudia viacej vážia, mrte ľudí tam chodí na koncerty…úplne im tam z toho jebe .

Dajko: V Indonézii si tie koncerty ľudia mrte užívajú, ako u nás v 90. rokoch, cítiť tam veľký support. Ľudia tam ten koncert prežívajú s tou kapelou, aj s tým odstupom 2 rokov je to tam stále také. Keď sme boli teraz v Malajzii, tam je cítiť ten posun, už je to tam viac európske, koncerty sú tam každý víkend, ale bolo to o niečo slabšie a je vidno, že to tam ide tým západným štýlom, ešte 2 roky a budú to mať v piči ako tu, že to nebude tak vzácne pre nich. Keď sme hrali Kuala Lumpur, boli tam v ten večer ešte ďalšie 3 koncerty. V Číne je to niečo úplne nové, punková scéna je obrovská, ale hardcore je tam asi 5 rokov a scéna je malá, v Šanghaji sme mali cca 100-120 ľudí (taká kapela ako Parkway Drive mali 250), v Pekingu asi 60 ľudí (PW mali 150), čiže vidieť, že aj na také veľké kapely stále dojde málo ľudí. V Pekingu sme tým šesťdesiatim predali asi 30 tričiek, skoro každý si kúpil rovno 3 – 4, dokonca si od nás pýtali cdčká, čo inde nikto nekupuje. Inak sme tam mali v priemere asi 100 ľudí na koncert. Tiež si to tam všetko veľmi vážia, scéna tam ešte len ide hore. V kluboch mali vždy vlastný backline (bicie, aparatúra,…), čo ani u nás v Európe nemáš. Keby to nebolo tak ďaleko ako to je, tak tam chodíme hrať furt. Do Malajzie už nepôjdeme, do Číny možno, promotér nás tam volal znova, že turné dopadlo dobre, za celé tour sme predali všetok merch a ešte oveľa viac, keby sme mali…

Čiže by si odporučil kapelám, nech tam idú?

Dajko: Jasné, sú to super skúsenosti, nech sa tam skúšajú dostať aj keď to neni jednoduché, nech hrajú a robia maximum čo môžu, nech sa nehrajú na kapelu, lebo veľa kapiel sa hrá na kapely, nehovorím, že je to zlé, keď sa k tomu stavajú profesionálne, že si porobia merch, cdčká, klipy, ale kapela musí hlavne hrať, nech neni zajebaná v skúšobni alebo v štúdiu, ale nech hrajú koncerty…a ne len vo svojej krajine furt dokola, ale aj za hranicami!

Niečo ako City Lights? Nejaká nová česká kapela,ktorú nikto nepozná, ale spravili si klip, kde tam pogujú v nejakej stodole.

Aďko: Videl som ten klip, ale aj klip je niečo, nemôžeš to odsúdiť, lebo aj to je nejaká aktivita, kapela sa snaží, takže to možno chcú takto. Je to každého vec, aspoň niečo tí ľudia robia…čas ukáže…

Mne príde tiež zmysluplnejšie, keď kapela hrá, ako keď si tvorí merch a klipy. Jasné, že treba aj to, ale to by malo byť až druhoradé.

Dajko: To ide ruka v ruke, keď chalani hrajú na koncertoch, ľudia ich chcú, urobia klip, robia merch a idú ďalej. Keď niekto začína klipom tak je to trochu divné, zobrali to trochu za iný koniec, ale hlavne že niečo robia. Ja uznávam každého, čo niečo robí pre scénu. Pretože čokoľvek, čo robíš pre scénu, je pozitívne. Akonáhle začneš len konzumovať, tak si v piči. Končí scéna, končí všetko. Lebo za 5 rokov ti odrastie jedna generácia a dorastie nová, ak vôbec máš nejakých pokračovateľov. Vo veľa mestách takto skončila scéna, lebo tí starí nemotivujú mladých, že si nenašli cestu k sebe, starí proste musia dať šancu mladým, potiahnuť ich, podať im pomocnú ruku. Je dôležité aby sa striedali generácie, robili si ten svoj hardcore, a ako si ho spravia, tak presne taký ho budú mať. Keď ty si to nespravíš, tak ti to nikto za teba nespraví! A bohužiaľ, čo som si všimol vo veľa mestách, že traja ľudia robia label, kapelu, distro a ešte neviem čo všetko, lebo aktívnych ľudí je veľmi málo ako všade inde.

Vedeli by ste vymenovať pár kapiel (nemusia byť HC a ani zo Slovenska), ktoré úplne najviac rešpektujete?

Dajko, Adko: Tak od nás určite RozpoR, dôvod snáď ani netreba vysvetľovať. Pritom je to punková kapela a tiež sa mrte snažia..veľa hrajú, robia klipy, cds atď:). Ďalšia kapela je Show Your Teeth, mladá kapela z Rakúska, ktorú mrte rešpektujeme, hrávajú s nami často, na nich je vidno, že na sebe makajú a chcú sa niekam dostať..mrte hrávajú single shows, ale aj tours po celej Európe. Ďalej už asi nikto, lebo žiadna to nerobí tak, ako si to predstavujeme. Kebyže ja som tak mladý jak oni, mám také možnosti a také peniaze od rodičov ako niektorí, tak už sme asi niekde inde. Keby sme my ako kapela mali viac voľného času a peňazí, tak by sme hrali určíte aj na brutálnejších miestach…

Posledná, už klasická otázka, čo by ste odkázali všetkým HC kids na Slovensku?

Dajko, Adko: Ak to myslíte naozaj vážne, tak robte 3 základné veci. Po prvé, podporovať svoju lokálnu scénu, čiže koncerty, kapely, kupovať cdčká, tričká..atď. Za druhé, všetci buďte úplne do kosti antifašisti, nech v tomto neexistuje žiaden kompromis. Tretia vec, neberte žiadne tvrdé drogy, kokaín a podobné pičoviny, to vôbec neťahajte do hardkoru, lebo to nerobí dobre.

Díky chalanom z Abhorrence za ich čas a ochotu a Skusilovi za požičaný iPod.

A nezabudni si chalanov pridať a čekovať na www.facebook.com/abhorrencemosh

Diskusia

Prihlás sa!.