
Tri roky po vydaní albumu Nothing To Prove, vďaka ktorému ich hviezda opäť zažiarila naplno, sa H2O hlásia s novou nahrávkou, tribute albumom, na ktorom je 15 skladieb od kapiel, ktoré ich ovplyvnili. Don’t Forget Your Roots je dobre namiešaný výber notoricky a aj menej známych hitov od skupín, ktoré sú v hardcore a punku základ. Uznávam aj jeho výchovný rozmer, H2O môžu byť jedna z prvých kapiel, ku ktorým sa nové hc kids dostanú a tento album jedna z prvých nahrávok. Určite sa nájde pár ľudí, čo po jeho vypočutí začne pátrať v 30 ročnej histórii hc scény a to je fajn, pretože tá má čo ponúknuť. Predstavme si teda stručne jednotlivé skladby a kapely, z ktorých H2O vychádzajú.
Album začína z ostra vecou Attitude od Bad Brains, kapely, ktorá je základným kameňom East Coast scény. Je to síce najtvrdšia vec albumu, aj tak ale nedosahuje až na zbesilosť originálu. Skladba je o filozofii PMA (positive mental attitude), ktorú spomínajú v textoch aj H2O, takže inšpirácia je jasná.
Pri druhom coveri, Satyagraha, už zvoľníme. Taký sladký hlas ako Kevin Seconds v pôvodnej verzii zo seba síce Toby Morse nevydá, no o to viac naliehavosti je pri tomto eko-songu v jeho hlase. Bod majú H2O aj zato, že vybrali od 7 Seconds práve túto sympatickú skladbu a nie napríklad niektorý z hitov LP debutu The Crew. Doba si asi žiada viac ekologických textov.
Ďalej Pride od Madball, pre mňa asi najznámejšia hc skladba a v tomto prípade sa mi zdá originál neprekonateľný. Aj tak ale fajn, že tu je ďalšia verzia. Inak H2O, Madball a x ďalších kapiel ide v marci turné na ktorom sa zastavia aj v Prahe a vo Viedni. Uvidíme, či tam Pride odspievajú tieto dve kapely spolu.
Trocha kalifornského pop punku prináša skladba Get The Time z albumu plného romantických nálad, ale aj záchodového humoru, Enjoy! od Descendents. Táto melodická poloha H2O úplne sedí, vydarený cover.
To isté sa dá povedať aj o skladbe Said Gun. Toto sú počiatky emo. Embrace bola kapela, ktorú hardcore-om unavený Ian MacKaye sformoval po rozpade Minor Threat. Surová naliehavosť originálu Said Gun má i dnes svoje čaro.
Aj Ramones cover je dobrý, má v sebe ten smútok pôvodnej skladby, plus niečo málo energie a tvrdosti navyše. Čo dodať, k Ramones si nájde cestu asi každý, kto sa zaujíma o punk a nemusí sa preto ani flákať okolo CBGB’s ako H2O.
Konkurovať mladíckej dravosti Gorilla Biscuits pri cover verzii Cats and Dogs sa dá dosť ťažko. A ani jej polopatistický text o právach zvierat sa mi až tak nehodí k uhladenému zvuku H2O. Tak či onak, skladba má niečo do seba.
Úvod ďalšej veci mi hneď pripomenul I Saw Your Mommy od Suicidal Tendencies, ide ale o hit od ska-core pionierov The Mighty Mighty Bosstones. Super groove skladba, či už s trúbkami v pôvodnom znení, alebo v rockovejšej verzii od H2O.
Journey To The End od Rancid, vec s najchytľavejšou basovou linkou a typickým frázovaním Tima Armstronga. H2O sa s tým dobre popasovali, dobrý zvuk dáva vyniknúť vyhrávkam a spev tiež v pohode.
Dag Nasty – ďalšia post-hardcore kapela, v ktorej sa zišli členovia Minor Threat a DYS. Skladba Safe je odohraná dosť verne. Tiež sa hodí k melodike H2O.
To už ale neplatí o ďalšom hite v poradí. Rock&roll punk príliš nepočúvam, ale mám celkom rád Social Distortion, ich skladbu Sick Boy a hlavne jej live verziu Sick Girl. Preto ma potešilo, že ju sem H2O zaradili. V ich podaní ale stráca pôvodnú melancholickú náladu, je zahraná takým veselým „námorníckym“ spôsobom. Skladba má, tak ako i niekoľko ďalších vecí na albume, trochu pozmenený text, aby viac sedel straight edge hardcore etike.
Friends Like You, klasika o backstabberoch z prvého albumu Sick Of It All v novom šate pre rok 2011. Jej refrén už Lou Koller pre H2O odspieval aj na ich minulom albume v skladbe Fairwather Friend. Ako sa píše v každom článku o H2O, spevák Toby začínal u SOIA ako roadie.
Celkom príjemne ma prekvapila cover verzia The Clash – Train In Vain. Prerábať veci hc súputníkov je jedna vec, druhá je prerobiť túto až funky skladbu s nádychom kabaretu. H2O to podľa mňa zvládli veľmi dobre, s vlastnou tvárou a gang vokálmi v refréne. Verbal Assault, ďalšia stará hc kapela, ktorú nemám moc napočúvanú, aj keď znie dosť nadčasovo. Vokál v origináli Scared dosť pripomína Tobyho Morsea, verzia H2O ale viac prekypuje punkovou energiou.
Album Don’t Forget Your Roots zaklincujú Warzone. Legenda NYHC a jedna z kapiel s najzrozumiteľnejším odkazom bola možno inšpiráciou aj pre názov tohto albumu. Tu ma ale H2O zase až tak neberú, chýba mi surovosť originálu aj s Ray Beezovym introm, kde hovorí, že hardcore by mal ostať na ulici, „out of big business“. Je to o dosť autentickejšie.
H2O sa mi svojim výberom skladieb trafili do vkusu a nápad vydať tento album oceňujem. Aj keď im na ňom melodické polohy sedia lepšie, ako tie rýchle a tvrdé. Cover verzia zriedka kedy prekoná originál a to platí aj, ak ju hrá tak ako v tomto prípade top kapela so super zvukom. Ak Vás preto nejaká zo skladieb zaujala, dajte šancu skupine, ktorá ju nahrala pôvodne.
Album s komixovým vyobrazením koncertu H2O na obale vyšiel na labeli Bridge Nine a predchádzalo mu vydanie troch 7palcov s bonusmi, ktoré boli rozdelené podľa pôvodu prebratých skladieb na Kaliforniu, New York a Washington DC.
Tracklist:
1.) Bad Brains – Attitude
2.) 7 Seconds – Satyagraha
3.) Madball – Pride
4.) Descendents – Get The Time
5.) Embrace – Said Gun
6.) Ramones – I Wanna Live
7.) Gorilla Biscuits – Cats and Dogs
8.) Mighty Mighty Bosstones – Someday I Suppose
9.) Rancid – Journey to the End
10.) Dag Nasty – Safe
11.) Social Distortion – Sick Boy
12.) Sick Of It All – Friends Like You
13.) The Clash – Train in Vain
14.) Verbal Assault – Scared
15.) Warzone – Don’t Forget The Struggle, Don’t Forget The Streets
Autor: Stupavčan