hard-core.sk

Konečne je to na svete! Takéto splitká potešia vaše osamelé srdcia veľmi zriedka. Time of my life a Stolen Lives alebo Vintaer, Lahar a Stolen Lives, Balaclava a Co-Ca, Risposta a Roxor alebo Risposta a Reakce na změnu, no je toho proste málo, či už u nás alebo u susedov. Ale keď sa niečo podobné občas skutočne objaví, ste zrazu celý bez seba. Tentokrát je to spojenie temného a emotívneho crustu v podaní žensko-mužskej kombinácie s názvom Gattaca a starších priekopníkov s metalovejších ksichtom a pre mňa strašne sympatickým názvom Flowers For Whores. Na obidvoch stranách tohto sedempalca nájdeš po jednej piesni ale to vôbec nevadí, dobrého je málo.

Začal by som crustovejšou stranou tohto, pre mňa už teraz, kultového splitka. Gattaca je pre mňa jedna z kapiel, ktorá mi robí radosť už len tým ako funguje. Svojou hudbou a v nej skrytým posolstvom, svojím prístupom k hardcore punku a k svetu. Jednoducho si kapely podobného rázu neskutočne vážim a teda majú v mojom pomyslenom punkovom hodnotovom rebríčku svoje čestné miesto. Pieseň „Smrt jako jediný účel života“ som mal možnosť počuť prvýkrát na tohtoročnom Fluff Feste, kde hrali s prekvapením na veľkom pódiu. Pieseň sa začína „crustovo gatakovským“ tempom a typickými gitarami, ktoré tomu dodávajú tú epickosť a temnú atmosféru. V niektorých častiach sa striedajú dva hrubé vokály a krátke hovorené slovo. Zimomriavky na svojej koži začneš pozorovať až pri konci a to konkrétne pri netradičnej pomalej pasáži so zborovým krikom a následné jednoduché sólo, ktoré vystihuje celý obsah tejto piesne, ktorý je myslím si, dosť jasný: „Všechno bylo tolikrát řečeno, ale nic se nezměnilo, maso je pořád vražda, to, z čeho žiješ, je vražda!“ Je skvelé počuť, že niektoré kapely majú stále potrebu poukazovať na práva zvierat a s tým spojené vegetariánstvo a vegánstvo. Ja si ale myslím, že veci sa v tomto smere menia k lepšiemu, aj keď pomaly ale predsa, a to pozorujem iba vo svojom okolí!

Druhá strana tohto bieleho, fialovo striekaného vinylu patrí pražským Flowers For Whores. Prvýkrát som ich mal možnosť vidieť asi tri roky dozadu a naživo to malo kurva gule! Tak isto sympatické príhovory medzi piesňami a striktne antifašistický postoj tejto kapely mi prišli veľmi pozitívne a všetko som im to proste uveril. Prvý sedempalec When gods fight for a flag, ktorý vyšiel tak isto na Damage Done Records, od týchto pražanov ma totálne dostal. Veľmi svojská hudba a technické postupy mi nedovoľujú hodiť túto kapelu do žiadnej konkrétnejšej škatuľky, ale nálepka „hardcore is more than music“ stále zostáva. To, že technicky sa dá hrať aj bez toho, aby ťa tie dlhé onanie na gitare začali nudiť, vidíme práve pri tejto kapele. Skladba na tomto EP sa možno trochu líši od predchádzajúceho Another Rome Falls, kde ma tie dve piesne dostali hneď na prvé počutie a je to ešte viac odklonené od staršieho CD Equilibrium, kde ma asi ich tvorba bavila úplne najviac. Lenže chalani experimentujú a skúšajú nové veci, čo je pravdaže prirodzené a úplne v poriadku. Počuješ tu viac klepačiek a rôznych breakov a naopak menej nejakých výraznejších častí, ktorý by ti v hlave zostali po prvom počutí, možno sa treba viac započúvať, ale skutočne mi to nezachutilo tak ako pri staršej tvorbe. Skladbe Ammiratore teda budem musieť dať asi čas, ale na kapelu určite nezanevriem, pretože naživo je to skutočne vražda a podobnú kapelu u nás (Česko-Slovensko) nájdeš podľa mňa veľmi ťažko.

Na stránke Damage Done Records by sa mal čoskoro objaviť aj download tohto EP, takže tu bude možnosť vypočuť si tieto dve piesne aj bez toho aby si si musel kúpiť vinyl. Samozrejme každý maniak si ho zaobstará tak či tak, či už ako čiernu dosku alebo bielo-fialovú. Obal tvoria fotografie malých detí v rôznych situáciách – fakt nezvyčajné a kto vie, či to aj niečo reflektuje alebo tvorcom iba došla fantázia? A ešte stále to vonia novotou! Mám z toho celého radosť a čo ty?

http://damagedonerecords.com/

Diskusia

Prihlás sa!.