hard-core.sk

O vzniku kapely Daleko som prvý krát počul niekedy na jar 2011, bolo to krátko pred ich prvým koncertom. Akosi som mal okamžite pocit, že to bude stáť za to. Bolo treba si počkať ešte pár mesiacov a nakoniec sa ukázalo, že to naozaj za to stojí. Nie som si istý, čím presne bolo to moje pozitívne očakávanie spôsobené, možno len osobnými sympatiami, dôležité však je, že sa naplnilo.
Daleko hrali následne na jeseň 2011 v Bratislave na Vegánskych hodoch a tam som si od nich kúpil aj ich prvotné demo cd. Cover od Tears Of Gaia, ktorý vtedy zahrmel počas ich setu, to všetko len znovu podčiarkol. Demo je v total diy prevedení, obálka zo zažltnutého starého papiera, na nej niekoľko motýľov a červeným perom napísané: …don’t kiss your dreams goodbye. Každý exemplár bol iný a jedinečný, vybral som si tento. Vo vnútri cd, ďalší motýľ, ruža, texty a komentáre v češtine a angličtine a ku všetkému ešte krátky verš.

There is a time for everyone, to choose between what’s in their mind and in their heart.
I will try to choose my heart, cause I don’t wanna see my dreams fall apart.

Vkladám cd do prehrávača a ocitám sa na lúke plnej kvetov, poletujúcich vtákov a bzučiaceho hmyzu. Niekoľko sekúnd a tieto harmonické zvuky sú prerušeným nepríjemným hlukom diaľnice. Znova späť na lúke a znova na ceste, príroda verzus kultúra, dávny konflikt. Trefné intro, na ktoré ideálne nadväzuje prvá pesnička Posledný den, ktorá je pre mňa zároveň najsilnejšou skladbou nahrávky. Ten najpomalší mosh, aký som kedy počul, má to doslova mrazivý efekt. Do toho dva dievčenské spevy, jeden vysoký a jeden nízky, krásne sa dopĺňajú.

Ze stromů místo listí padá popel, mrznoucí dech, dech beroucí slova. To byl poslední den, na kterém záleželo. Slunce už nevidím, spaluje vše na prach, z měst jsou jen mohyly, důkaz lidské zkázy. To byl poslední den, na ktorém záleželo.

Druhým trackom sa už tempo zvyšuje a nahrávka sa dostáva do rýchlejších polôh, v ktorých aj naďalej pokračuje. Tretia stopa s titulom Vegan Bike Punks je rozhodne budúca hymna celého hnutia, je to stručné a výstižné, jednoducho vegan bike punks! Nasledujú dve skladby spievané po anglicky, musím povedať, že osobne mi tam tá čeština pri ostatných songoch sedí trochu viac. Daleko sú každopádne jasne vyprofilovaná politická kapela – feminizmus, vegánstvo, kritika súčasných sociálnych pomerov – presne to si predstavujem ako hardcore. Aj ich texty a obsiahle komentáre sa týkajú okrem iného práve týchto tém, triafajú však i do vlastných radov. Nejedná sa síce o nahrávku s najdokonalejším zvukom a o rok by možno tieto tri dievčatá a dvaja chalani nahrali tých šesť pesničiek lepšie, na druhej strane však poriadne cítiť, že na tomto počine každý nechal kus svojho srdca a to sa cení najviac.

Lidé, kteří vyrůstají v blahobytu zemí prvního světa si neuvědomují, že násilí je často jedinou možností člověka, kterému vzali hlas, aby mohl křičet.

Posledná pieseň na tomto deme sa volá Nikdy, nesie sa opäť v pomalšom tempe a atmosférou sa najviac vracia práve k úvodnej skladbe Poslední den. Je to intímna spoveď reflektujúca sexuálne násilie na vlastnej koží a stavajúca sa na odpor voči jeho presile nad psychikou človeka.

Ja vím, že táhle rána už se asi nikdy nezahojí, část mě zůstala jinde. Co mě nezabije, to mě posílí, hněv a nenávist přetvořím ve svojí sílu! Chceš mi tvrdit, že to byla moje chyba? Chceš mi tvrdit, že se s tím mám smířit? Nikdy!

Daleko je kapela, ktorá prináša na domácu scénu hudbu akú tu posledných pár rokov nikto nehral, robia to podľa mojej mienky veľmi vydareným spôsobom a preto dúfam, že o nich ešte budeme veľa počuť! Celé demo (okrem intra) je voľne k dispozícií na bandcampe, po rozkliknutí jednotlivých pesničiek sa zobrazia aj komentáre členov k daným textom.

http://daleko.bandcamp.com/

Diskusia

Prihlás sa!.