hard-core.sk

…alebo jebať ekonomiku a kapitalistickú morálku!

V diskusii k minulému článku padla niekoľkokrát otázka v duchu “OK, to čo píšeš je fajn, ale čo môžeme robiť teraz?” Mojou odpoveďou bolo – poďme bojovať za naše záujmy, tu a teraz. Záujmy nás, ako tých, čo predávame svoju pracovnú silu – keďže nič iné na predaj nemáme. Tak sa postupne predávame na brigádach, alebo na fulltime joboch.

Človek nemusí prečítať kopec múdrych kníh, aby si všimol, že spoločnosť je rozdelená prevažne do dvoch veľkých táborov. Niekedy sa im hovorí aj triedy a delia sa podľa toho, z čoho ich príslušníci žijú a odkiaľ to pochádza.

Trieda 1. – Vlastní výrobné prostriedky, ako sú stroje a nástroje a využíva námezdnú prácu – prácu za mzdu. Táto trieda žije zo zisku, z (nad)hodnoty vyprodukovanej tými, čo pracujú za plat a hovorí sa jej kapitalisti.

Trieda 2. – Predáva svoju pracovnú silu kapitalistom. Nepracuje lebo chce. Pracuje lebo potrebuje zohnať prachy na jedlo, handry, nájomné, pivo a nemá na predaj nič len svoju schopnosť pracovať. Tým sa hovorí proletári. A väčšinou sme to práve my, čo čítame tento web.

Aby sa maximalizovali zisky, nútia nás pracovať intenzívnejšie a dlhšie, sledujú dochádzku, snažia sa udržať naše platy čo najnižšie. Sú radšej, keď robíme na dohodu, aby za nás nemuseli platiť odvody a mohli nás hocikedy prepustiť a prijať znova, až keď sa im to hodí. Ak má firma problémy (čiže vlastníci nedostávajú dosť peňazí), sme prví, ktorí si to odnesú. Výpoveď, zníženie platu, zmrazenie benefitov, alebo miesto 13. platu špagety. Toto je úplne štandardné správanie kapitalistov. Chcú nám vnútiť myšlienku, že tento postoj je dobrý aj pre nás – využívajú na to svojich politikov, svoje “objektívne” televízie, rádiá a noviny. Ak prichádza ekonomická kríza hovoria nám, že sa máme “uskromniť”, “nemať prehnané nároky”, “pozerať sa realisticky na možnosti ekonomiky” atď. Ale to sú ich záujmy.

Každý z nás podvedome cíti, že chce pracovať čo najmenej a zarobiť čo najviac, pričom sa snaží uchmatnúť čo najviac výhod, ktoré firma poskytuje. Nezaujíma nás nejaká kríza, robotu si robíme – chceme za ňu peniaze, ktoré nám umožnia ako tak žiť. A chceme viac. Keď dostaneme účet za telefón, platíme za školu alebo nájomné, nemôžeme to odbiť tým, že “sorry, je kríza, musíte sa uskromniť” a na pošte zaplatiť len polovicu šeku. Ich nezaujíma naša situácia, preto nás nesmie zaujímať tá ich. Utekáme z roboty o desať minút skôr, prichádzame o päť neskôr a naťahujeme obed, aby sme robili čo najmenej. Ak brigádujeme snažíme sa ignorovať úkolové roboty, ale chceme hodinovú mzdu. Ak sme kancelárske excel-krysy, zajebávame sa čítaním hard-core.sk a kukaním filmov, ak montujeme nábytok, sme hodinu a pol na obede a nastavujeme pätnásť minút jedny pánty. Chceme vyššie platy a ak nám nechcú vyhovieť – štrajkujeme. Ak prepúšťajú, chceme mastné odstupné.

Netýka sa to len roboty. Chodíme zadarmo MHD, preliezame ploty na kúpaliská a do Incheby, v Bille odvážime jeden banán a potom do sáčku pridáme tri ďalšie, v krčme berieme poháre a sťahujeme filmy z torentov.

V tomto pohľade sa však vynára ďalší zaujímavý fakt. Je úplne jedno či je náš kolega čierny, Maďar, pochádza z východu, alebo je Róm. Ťažko nám niekto nahovorí, že máme byť hrdý na “svoj” národ, keď jeho súčasťou sú ľudia, ktorí žijú z našej práce. Ťažko nám nahovoria, že politik zastupuje naše záujmy. Padajú rasové, národnostné aj geografické predsudky ak bojujeme za svoje triedne záujmy. Ak sa nám darí, naberáme sebavedomie a sme silnejší.

Ako vidieť naše záujmy a ich záujmy nie sú rovnaké. Je v nich rozpor charakteristický pre kapitalizmus a medzi týmito tendenciami prebieha neustály boj. Triedny boj. Nie sú to rioty a molotovy, to je len nejaká extrémna forma, do ktorej môže prerásť. Triedny boj je súboj o to, koho záujmy budú viac uspokojené. Nemusíme sa báť, čo by bolo, ak by sme nekompromisne presadzovali len svoje triedne záujmy – na úkor zisku kapitálu. My nemáme čo stratiť, pretože práca bude vždy, aj bez toho, aby produkovala zisk. No kapitalisti sa majú čoho obávať, bez ziskov nebudú kapitalistami.

Takže bez hanby, ohľadov na ekonomiku alebo nejaké moralizovanie (kradnúť sa nepatrí) – majme na zreteli naše triedne záujmy. To je východisko do budúcnosti.

Autor: beast

Diskusia

Prihlás sa!.