hard-core.sk

Minule som písal o boji za vlastné triedne záujmy ako o prístupe, ktorý môžeme uplatňovať aj dnes, tu a teraz. Dáva nám východisko od ktorého sa môžeme odraziť aj v dobe, kedy neexistuje žiadne organizované a silné hnutie poskytujúce alternatívu ku kapitalizmu. Aktívnym prístupom sa môžeme stať silnejšími, prepojenejšími a sebavedomejšími.

Nedávno som sa dostal k článku o hnutí v Taliansku, ktoré už malo niečo ako “triedne vedomie”. Získalo ho v 70. rokoch vo vlne militantných štrajkov, kedy si vybojovalo vyššie mzdy a lepšie pracovné podmienky. Bolo však po tomto cykle bojov a zjavil sa nový problém – zamestnanci sa po celozávodnej dovolenke vracali do práce a zistili, že im zvýšili cestovné takmer o tretinu. Čoskoro zareagovali, zmobilizovali sa a odmietli platiť zvýšené ceny. Prepravca zareagoval zastavením dopravy. Začal sa rysovať vážny problém. Robotníci neprišli do práce a hrozilo zastavenie výroby. Protestujúci vyslali do dopravného podniku delegáciu, ktorá požadovala zníženie cien na pôvodnú úroveň a do tej doby akceptáciu vlastných lístkov s pôvodnou tarifou, ktoré si sami vydali. Po niekoľkých dňoch nátlaku regionálny úrad pre dopravu nariadil dopravnému podniku zavedenie pôvodnej tarify.

Vznikla tak prax známa ako autoriduzione, teda autoredukcia – samovoľné zníženie cien. Aktivita, ktorá mala jasne triedne stanovisko – opätovným stlačením ceny životných potrieb si udržali zvýšené mzdy vybojované v minulých štrajkoch. Neskôr sa tento spôsob boja začal uplatňovať pri nákupoch potravín, platbe nájomného, či elektrickej energie.

Pri konflikte či štrajku v práci máme našich potenciálnych “spolubojovníkov” jasných – sú to kolegovia obmedzení na naše pracovisko. Mobilizácia sa tak môže uľahčiť osobnými vzťahmi a denno-denným kontaktom. Ak však v Taliansku odmietali platiť nájomné, či účty za elektrinu, pôda boja sa zmenila – bolo potrebné spoliehať sa na komunity, na svoje sídliská a štvrte. Na priateľky alebo ženy, ktoré ostávali doma, kým muž bol v práci, na rodinu, susedov, priateľov. Spoločne odháňali pracovníkov elektrární, ktorí ich chceli odpojiť, čelili represiám zo strany polície a fašistov.

Konečne sa tak dostávam späť k téme, ktorú som načrtol pred niekoľkými týždňami – čo môžeme robiť dnes? Môžeme vytvárať nové komunity a zlepšovať tie, ktorých sme už súčasťou. Upevňovať vzájomné vzťahy, pomáhať si, zabávať sa, ovplyvňovať sa navzájom. Je jasné, že takáto živá komunita dokáže zmeniť omnoho viac ako izolovaní jednotlivci, ktorí môžu mať načítaného Marxa aj Kropotkina odpredu dozadu a na facebooku byť v skupinách podporujúcich antifašizmus, fair trade tričká a ochranu zvierat.

Komunita sa dokáže lepšie brániť, vie sa naučiť útočiť. Väčšina z vás podporí radšej kamošku ako človeka, ktorého nepoznáte – je jedno či ide o útoky náckov, defekt na fúriku, doučovanie exponenciálnej rovnice, podpora v požiadavkách za lepší plat alebo vytiahnutie z davu, z ktorého ju odnášajú policajti.

Čo teda robiť? Vegánske hody, či burza muziky sú výborné projekty v hardcore/punk komunite – podporte ich, zastavte sa, bavte sa spolu. Na webe veganka.cz, ktorý má banner tu na stránke, som našiel namakanú vec – spoločné vegánske večere! Nie som ani vegán, ale je to perfektný nápad. Stretnúť sa po škole, či robote s kamošmi a zožrať niečo dobré je miliónkrát lepšie ako pri telke alebo vyjebanom facebooku. Grilovačka v lete na záhrade, s kamošmi alebo niekde aj so susedmi je paráda. Čítať spolu Marxa či Kropotkina, zdieľať názory a vyjasňovať si problémy je oveľa prospešnejšie ako to robiť sám.

Zabudnúť na delenie na “my”, super uvedomelí a zvyšok spoločnosti – “ovce”. Jebať tieto umelé rozdiely! Vysvetľujte svoje postoje a názory, dajte im informácie. Neodsudzujte hneď niekoho ako nespoľahlivého, alebo bez názoru – skúste ho ovplyvniť! Bavte sa s vašimi matkami, fotrami, susedmi, kolegami, nenechávajte si svoje názory len pre svoju subkultúru, pre pár overených ľudí, inak sa nikdy nerozšíria. Starajte sa o svoje okolie, o svoj panelák. Pokúste sa zmeniť masu jednotlivcov s ktorými bývate na niečo živšie. Môže to začať obyčajným rozhovorom. Títo ľudia vám možno raz budú kryť chrbát, alebo budete spolu stáť v uliciach. A možno vám len požičajú prášok do pečiva.

Autor: beast

Diskusia

Prihlás sa!.