hard-core.sk

V roku 1969 na strednej škole v USA sa profesor histórie snažil svojim žiakom vysvetliť, ako sa NSDAP a Adolf Hitler mohli dostať k zákonodarnej, výkonnej a súdnej moci. Študenti ho zasypávali otázkami, ako je možné dostať sa do rozporu s existujúcimi morálnymi hodnotami,  a tak sa rozhodol pre experiment.
Vo svojej triede zaviedol pár jednoduchých pravidiel: Každý žiak musí sedieť rovno a riadiť sa profesorovými inštrukciami, ak bude študent vyvolaný, postaví sa ku katedre, osloví najprv učiteľa a potom začne odpovedať. Ďalší deň vymyslel profesor pre svoju triedu špeciálny pozdrav, špeciálny symbol a heslo: „Sila prostredníctvom disciplíny, sila v spoločenstve, sila v celom svete.“ Svojich študentov označil za členov skupiny Vlna. Študenti, spočiatku skeptickí, zistili, že tieto pravidlá platia pre všetkých rovnako, sú si pri plnení povinností rovní a nikto sa nemusí samostatne rozhodovať, nakoľko rozhoduje profesor. Postupne sa k Vlne pridávajú ďalší študenti. Nosia rovnaké oblečenie, začínajú konať spoločne ako dav. Kritici sú z kolektívu vylúčení, outsideri šikanovaní a osoby, čo sa odmietajú pridať, lynčovaní. Vlna pohltí celú školu. Po určitom čase a udalostiach si profesor uvedomí, že experiment nadobudol obrovský vplyv a rozmery, a celé sa mu to akosi vymyká spod kontroly, že študenti a ich rodičia k nemu až neprimerane vzhliadajú.
Z tohto dôvodu si nechá zavolať všetkých prívržencov Vlny, títo si na znak príslušnosti na zhromaždenie donesú transparenty a označia si rukávy páskami. Profesor vystúpi s prejavom, že sú jedna z mála škôl, ktorá v experimente obstála, z tohto dôvodu sa postavia na čelo skupiny Vlna na celonárodnej úrovni a každému jednému sa dostane primeraných zásluh a priestoru v televízií. Študenti sú nadšení. Po chvíli profesor odhalí obraz, na ktorom je Adolf Hitler a vysvetlí, že on, profesor nie je ich skutočným vodcom a jediný kto si poctu viesť študentov zaslúži, je muž na obraze. Vysvetľuje študentom, ako ich poslušnosť a činy boli zneužité a využité rovnako, ako to robili nacisti. Študenti sa rozchádzajú, Vlna sa rozpadá.

Určite všetci v tomto súhrne spoznávame Vlnu (The Wave), knihu Mortona Rhueho, ktorý píše o skutočnej udalosti na strednej škole v Californii. Presne táto paralela mi napadla po vzhliadnutí českého dirty muzikálu Krysař z pera Daniela Landu, za réžie Mirjam Landlovej. Rattenfänger von Hameln je klasická nemecká legenda s jednoduchým dejom. Nedodržaný sľub, ktorý dali páni z radnice Krysařovi, že mu zaplatia, ak v meste vyhubí potkany, nebol dodržaný, tak  Krysař v jeden svätý deň nakráča do mesta Hameln, zapíska na píšťale a tak, ako pred tým, keď vlákal potkany do rieky Weser, kde sa všetky utopili, tak tentoraz vyláka malé deti, ktoré tiež končia utopené v rieke. Toľko legenda.
Čakať teda od diela Daniela Landu optimizmus a energiu, ktorá by nás pozitívne ovplyvnila do sychravých dní, by bolo naivné.  Prvé dejstvo muzikálu sa drží historickej predlohy – Krysař prichádza do mesta, dohaduje sa na podmienkach kynoženia, stretáva osudovú ženu, hubí potkany, nedostáva zaplatené. Druhá časť opisuje Krysařovu pomstu, avšak dosť odlišným spôsobom ako legenda. Krysař miestnych obyvateľov začína štvať proti „vláde”, ktorú predstavujú prisťahovalci, konkrétne krčmár, starosta a jeho vrátnik. Skutočnosť, že v spoločenstve miestnych je  akási nespokojnosť, alebo túžba po tom vládnuť si sami, v diele absentuje. Skutočnosť, že miestnym je v podstate „zle“ a cítia sa utláčaní  a chcú s tým niečo robiť, sa dozvedajú až od Krysařa. Tento však myslí len na pomstu a svoje peniaze. To, čo trápi miestnych, je mu šum-a-fuk, využíva ich len ako prostriedok boja. Miestni ľudia sformujú skupinu, ktorá zabije „vládu“. Celý čas sa táto skupina bije do hrudí, striedavo predpažuje a vzpažuje ľavý a pravý hnát, mávajú zástavami a vzhliadajú k svojmu vodcovi Krysařovi. Táto časť pôsobí veľmi zvláštnym dojmom, neveríte či vás nešáli zrak a sluch. Odznievajú songy s názvom Vřed, Nenávistná, Právo je moc, Udeří li bouře.  (právo je síla a jdou k tomu střepy, k prosbám být hluší a na gesta slepí, sluší se držet krok s řekou davu., Vyřízneme vřed, pořádek tu zavládne hned., Udeří li bouře nezná slitování, vinu nevinu v hmoždíři rozdrtí.).
Nič proti aktivistickým a burcujúcim textom, skôr naopak (spojte své hlasy, začněte zpívat, na naši obranu zatněte pěsti, kupředu spolu budem se dívat, jsme jedna rodina – bratři a sestry! – (text od kapely Balaclava pozn. red.)), avšak Landove texty v kombinácii s tanečným vyjadrením (predpažiť, vzpažiť, mávať vlajkou, podpáliť) a hereckými výkonmi dáva veľmi rozporuplnú mozaiku a mala som dojem, že už nejde o nemeckú legendu, ale “nazi propagandu” aj s prihliadnutím na osobu autora tohto „diela“.
Muzikál skončil skvele. Krysař melódiou z píšťaly zabil všetkých miestnych, ktorých predtým použil na boj, z dôvodu, že mu začali klásť otázky. Najprv dogmaticky zabili najlepších priateľov, boli nútení vybrať si stranu vydieraním (buď budeš ako moja žena po mojom boku bojovať, alebo nebudeš viac mojou ženou), potom sa začali pýtať, prečo vlastne konali tak, ako konali. Sám Landa sa k svojmu dielu vyjadruje nasledovne: „Vždy ma fascinovalo, ako musí rozmýšľať niekto, kto má obrovskú moc a silu. Rád by som poznal čo ovplyvňuje konanie človeka, ktorý rozhoduje o osudoch miliónov ľudí.“
Je pravda, že Daniela Landu nikdy neuznali vinným z podpory a propagácie skupín smerujúcich k potlačeniu základných práv a slobôd, podnecovania k národnostnej, rasovej a etnickej nenávisti či hanobenia národa, rasy a presvedčenia. Máme teda na neho pohliadať ako na nevinného. Na okraj len toľko, že z vyššie uvedených trestných činov neuznali nikdy vinného ani Rasťa Rogela a po proteste, TV Joj stiahla z vysielania epizódy seriálu v ktorých hral.
Danielovi Landovi však veľká väčšina ľudí baští všetko aj s navijákom, je spevákom roka, veľký Čech, ktorý chce, aby si Česi uvedomili, že im patria Čechy a podobne. Do dnešného dňa sa hrdo hlási k Orlíku a nepokladá ho za „mladícku nerozvážnosť“. V týchto dňoch vyráža Landa na svoje turné „Vozová hradba“. Na letáku je symbol kalicha (odkaz na husitské hnutie, Ján H.  by rotoval v hrobe, keby vedel) a mladý muž,  veď posúďte sami. Na jednom z týchto koncertov vzniklo aj video, ktoré si naozaj zaslúži pozornosť – http://www.youtube.com/watch?v=VJ5psbqMj0w.

Je dobré, že existuje možnosť pozrieť si predstavenie Krysař, ale presne ako v knihe Vlna, aj tu si treba uvedomiť, že idea manipulovať dav silou osobnosti nepatrí do učebníc histórie, na ktoré padá prach niekde v školskom kabinete. Diskusia a argumentácia by mala byť prítomná aj pri Krysařovi. Nebudem posudzovať spevácke výkony, kostýmy či herecké prejavy. Myslím, že na toto dielo treba pohliadať ako na jeden celok a standing ovation si určite nezaslúži, lebo takéto šírenie nenávisti je na odstíhanie a nie na nomináciu na predstavenie roka. Ja však po vzhliadnutí nenachádzam argument v prospech tvrdenia, že Daniel Landa nie je vychcaný naci fanatik; a to ani nemusí v predstavení hrať, aby ste tento pocit nadobudli …. Ale možno som to celé iba zle pochopila a Dan je vlastne fasa týpek.

Autor: Nina (Heartbeat)

Diskusia

Prihlás sa!.